Tak teda sem, do krčmy s dosiaľ nerozlúšteným preddomkom LV, vybrali sme sa po krátkej odmlke objavovať slnečné i tienisté stránky senického pohostinstva. Po sérii príjemných, dlhonočných zážitkov z prevádzok orientovaných na vyberavejšieho zákazníka, hoci to všetko sa už iba marí, načim bolo zavítať aj do priestorov, kam sa na kávu obyčajne nechodí....
Read more »
Opäť nedeľa. Bez hrozieb dlhej noci a prižmúrených rán, vydali sme sa do bývalého a novootvoreného irišu, ako sa vraví po senicky, vedomí si tamojšieho niveau len tak, jak do šenku. Írsko (sinn féin átha cliath) vyzerá všelijako. Raz ako hustá hmla medzi stoličkami prinesenými z šopy a metrami štvorcovými praslovenskej dennej tlače, raz...
Read more »
Za jeden z najväčších výdobytkov demokracie považujem možnosť nemusieť. Voliť, mávať, angažovať sa, držať sa nalinajkovaných scenárov. Hoc‘ aj svojich. Preto dnes nezačínam, ako obyčajne (surrender your innuendo), a neponúknem úplne štandardnú recenziu. Najväčšmi, a zásadne sa bude líšiť tým, že sme tentoraz nenavštívili prevádzku v tichý čas nedeľného podvečera, ale, ako sa neskôr...
Read more »
Od vzletných šarkanov, čo až pod nebesá stúpajú, ideme zase kamsi k ľuďom, kamsi na pivo. Tým, čo merajú dlhú cestu domov zo škôl, či už výrobne alebo rozumbradácky zameraných (toto je výberová škola), bezpochyby netreba predstavovať jednu z obľúbených zátuľ, kde sa veľa nepýtajú, ale rýchlo nosia – Piváreň u Albína. Ročné obdobie...
Read more »
Aj iné, než apetitózne okolnosti nás zavše prinútia navštíviť to, či ono pohostinstvo, preto sa z našej návštevy mohol po prvý raz tešiť podnik s vyššou rozlišovacou schopnosťou. Medzi nápojmi, aj zákazníkmi. Fit-Pit Šport Bar. A tu mnohí cítia, akoby sa do nás niekto prevteľoval, z ďaleka a dávna, dodám teda, nedávno ešte Pascucci,...
Read more »
Na chvíle toť, čo boli, ale už dávno nie sú, prišli sme si nadýchať cudzie spomienky do prevádzky Club 61, ľudovo zvanej šesťdesiatjednotka, alebo anatomicky presnejšie, ledvina. Opäť je nedeľa podvečer, čas pre bary nelichotivý, no o to priamejší v odhaľovaní možností a hraníc pohostinstva. Pripravení na kúdľavu dymu (…zapálím si viržinko…), posledný raz...
Read more »
Už dobrých pár hodín sa nad nami nerozprestiera azúrové more, ba i celý týždeň dorátava svoje posledné chvíle, keď prichádzame do prevádzky Hokejka. Zeleným baldachýnom prikrytá terasa hneď pri ceste (smaragd znamená nádej) prestala byť s poklesom teploty pre hostí zaujímavá, z kamenných dlaždíc trčia napevno zabudované stoly. Hojdačka odrádza veľkým varovaním o svojej...
Read more »
Na začiatku býva výber zúžený. Plní síl a chuti ochutnávať sme vystúpili z vlaku, kde sme, ako býva zvykom na malých staniciach, namiesto staničného bufetu našli iba priľahlú krčmu, ktorej hneď pri vchode zložil priateľ poklonu za bezbrehosť slovesnej imaginácie zrodivšej názov Bažantnica.
Budova prekvapí vchodom na rohu, čím zvonka vzniká majestátny dojem členenia na...
Read more »
Ktosi mi oznámil, že umrel. Nemusel mi to ani oznamovať, stačilo pozrieť sa na vyhúknuté oči a každý by si bol hneď na istom. Napísal som však, že mi to dal na vedomie jednak ako pripomienku utáraných časov, jednak preto, že jeho posledné myšlienky sa upierali iba k jedinému; k objasneniu svojej smrti. Lebo...
Read more »
