Open Air Music festival Trutnov 20.8 – 23.8 2010

Themysteriousem cez víkend navštívil festival v Trutnove. Plný zážitkov z hudobnej udalosti s myšlienkou a vlastnou tvárou, podujal sa uverejniť text mimo všetkých pravidiel tohto magazínu. Netradičný, nesenický, taký, pre ktorý niet vlastnej rubriky a kedysi by asi nebolo miesta. Dnes si ale vravíme, čo tam po mieste. Koľko ho tak ešte budeme potrebovať…a pre koho, že. Tak čítajte.








Videl som hypnotický mesiac vyjsť v stane a začal veriť v hodváb,
videl som vrtuláka, rogalo, balón, lietadlo, stíhačku, dvojplošník, vrtuľník, a to
som sa vonkoncom neprišiel dívať na nebo,
videl som leva a lev videl tigra,
videl som lýtko, ktorému som sa odmietol ospravedlniť,
videl som petičné hárky o možnosti dúhovej spolupráce a potkana v podprsenke,
videl som pohľad voňajúci pižmom a ešte dnes ho cítim,
videl som azda sto ľudí a zoznámil sa s nimi magickou formulkou:
„Prepáčte, ale nám to frisbee ešte veľmi nejde,“
videl som hipíka s nápisom free hugs a dostal od slečny free kiss na zarastené líce, lebo
neha je posledný pocit, ktorý sa nedá obnosiť,
videl som pruhovaný stánok so zeleninou – vnitřkem ven,
videl som, veľmi zblízka, bytosti nadané takou mierou hovadovzdornosti, že aj budha by si od nich vypýtal cigu,
videl som porcelánovú efeméru pokrytú obrázkami od členkov po krk,
videl som gesto, z ktorého som sa päť minút od smiechu nevládal nadýchnuť,
videl som čiernovlasého anjelika s jizvou na rtu
a videl som svetlovlasého diablika – dokaz, že aj Boh bol architekt,
videl som toitoicuc a hneď utekal za ním, nech aspoň raz,
videl som osemročné dievčatká mastiť futbal na stole s rozliatym pivom,
videl som divokého odpoludňajšieho tanečníka so sandálmi na šnúrke,
videl som dámy v rokoch i kilách pokyvovať hlavou na írskych vypalovačkách,
videl som krčmára so zelenou lúkou v duši,
videl som krčmárku, ktorej spod pieh presvitali hviezdy,
videl som polnočné stany, jeden ako druhý, a napokon aj náš,
videl som také zlaté vlasy, že od nich zintenzívneli všetky tiene,
videl som, v trojici, útroby záchodu pre vozíčkarov,
videl som okradnutých susedov a pre istotu si v stane nechal s mobilom aj foťák,
videl som poludňajšiu bohoslužbu, v ktorej odzneli slová SRAČKY a HOVNO, a bol nachýlený prvý raz uvažovať o kňazskej úprimnosti,
videl som sekuriťáka, ktorý nám odhalil sklenú fľašu vodky, ale dovolil ju preliať do pohára
a potom aj jägra,
a dovolil aj toho,
videl som knackered converse (aj keď neboli converse) a classic reeboks (aj keď neboli classic),
videl som ranného spáča na lavičke a zaželal mu dobrú noc,
videl som značku Čelákovice, ktorú Joni odmietol vziať do auta ako suvenír,
videl som po pol kilometri chôdze sprchy a až vtedy si spomenul, že nemám uterák,
videl som gigantické biele homerovské nasrávačky TVN (žiaľ, na sebe),
videl som dievča, ktoré okamžite pochopilo, prečo sa predstavujeme ako Debil I a Debil II,
videl som zauzlené vlasy vo fronte na pivo a o sekundu už som prijímal kalumet,
videl som dvojicu, keď som už aj ja bol dvojica, a zasa som prijímal kalumet,
videl som Ostraváka opovržlivo sa vyjadrovať ku kvalite gambáča v kelímku, čo ma ako Seničana úprimne pobavilo,
videl som slnko s tvárou od dažďa a hindských kresieb, a počkal s ním na východ, ktorý bol súčasne západom,
videl som v tráve fľaštičky bacardi a poháriky s jägrom,
videl som ľavú martensku na pravej a pravú na ľavej,
videl som oranžovú zem,
videl som kapelu,
ktorá repovala nedvědovcov,
pre ktorú je hnev životnou energiou,
ktorú som síce nevidel, ale keby som bol videl, dozvedel by som sa viac o pižmovom pohľade,
ktorá v trojici vyrobí zvukov za celý orchester,
ktorá v nedeľu o jedenástej vytiahla ľudí trsať na štyridsaťstupňové peklo,
ktorá bola jedným človekom a učila nás povedať PRDEL,
ktorá ako jediná dala rebelantský prídavok a capella a kotel s ňou,
ktorá prišla zďaleka a diváci ju odstáli,
ktorá z čírej samopaše hrá iba na želanie,
ktorá boli dvaja páni, jeden taký vtipný, aký veľký, druhý taký prostoreký, aký poetický,
ktorú som videl omylom,
ktorú mám veľmi rád,
ktorá dala vzniknúť ďalším štyrom a nezahrala mi ZÁDA,
ktorej podliehajú žížaly,
videl som slečnu a obdaroval ju štyrmi plastovými korunami bez jej vedomia,
videl som šenkéra a zaspieval si s ním čosi od slobodky,
videl som malého muža, ktorý vedel z cimrmana a trpaslíka vždy o vetu dlhšiu hlášku než ja,
videl som dvadsaťtri krásnych ľudí a mám od nich dvadsaťtri odkazov v pamätníku, ktorý som napokon predsa len oblial pivom,
videl som Cepreňa, ako sa za zábavou ponáhľa tak, že si zabudne obliecť druhú ponožku a vôbec ho to netankuje,
videl som červený stan so stajňovým odorom, šiestimi druhmi piva a plne obsadenými stolmi, ku ktorým sa vždy dalo prisadnúť,
videl som bájnych tuarégov, teplého aj studeného,
videl som lampióny a stavil proti nim tričko,
videl som Michala, Petra, Petra, Petra, Petru, Monču, Karin, Lucku, Terezku, Lindu a Elišku

Tento príspevok nevyjadruje názor redakcie a nemá nič spoločné so Senicou. Jeho autor sa prvý raz v živote stáva bloggerom, tzn. uverejňuje z vlastného popudu osobné pocity a myslí si, že niekoho budú zaujímať. Odpustite mu to, ten pretlak radosti a šťastia sa nedal vydržať.

autor: thelisteriousem

Tags: trutnov