Krátka spomienka na SeBass

Vraví sa, že sa tomu rozumie ako hus pivu. A veru toto úslovie má niečo spoločné s piatkovým Sebass-om, ktorý sa konal v kunovskej čajovni. Ako to teda bolo s tou husou a pivom? Čierne audi s tmavými sklami, romantická vôňa stromčeku do auta a kvílenie Paľa Drapáka. Vyjsť na čerstvý vzduch, ktorý miestami pretínali doznievajúce basy, bolo pre nás vykúpenie. Toľko predohra k predstaveniu v kunovskej koncertnej hale.

Nečakane uzavretý hlavný vchod. Na dvore postávajúci, popíjajúco – pofajčujúci ľud vo víre diskusie. Vchádza sa zozadu úzkou chodbičkou, čo sa neskôr ukázalo ako nie príliš šťastné rozhodnutie, vďaka “dopravným” zápcham spôsobených masou tiel tlačiacich sa ľudí oboma smermi. V útrobách čajovne, ktorá zaznamenala na prvý pohľad interiérovú reorganizáciu, znel zo stage-u minimal. Vysedávajúci ľudkovia na hovníkoch (či ako sa ten gauč spisovne povie) a dve slečny užívajúce si hudbu rovno pred DJ-om. Vo vedľajšej sále to bolo o niečom inom. Predsa len väčší priestor – viac ľudí, aj keď o tlačenici sa hovoriť nedalo. Veď bolo koniec koncov iba niečo po desiatej hodine večernej. Party ešte len naberala obrátky, k čomu výborne poslúžil neveľký bar. Prekvapil cenami na naše pomery celkom nezvyčajnými – polliter koly stál rovnako ako pohárik janka chodca, vo35ka o 50 centov menej. Záchranným kolesom boli plechovky Kozla.

Na parkete sa to pomaličky začínalo plniť, napriek tomu každému zostával dostatok miesta a voľnosti na tancovanie. Množstvo známych tvárí, kde-tu nejakí cudzinci z vedľajších okresov. Každopádne účasť viac než schopná. Po chvíľke výdychu z predných rád, kde sa nás snažili prekvapiť parostrojom, sme sa utiahli do úzadia. Hudba sa ako na želanie stlmila na úroveň, pri ktorej sa dalo baviť bez toho aby ľudia na seba ziapali. Táto idylka však netrvala dlho. Za mašinky sa postavil jeden z členov JTT crew a smršťou zlomených beatov a nízkych frekvencií roztancoval hádam každého prítomného. Miestami som mal až strach, aby sklenené tabule v oknách staručkého kulturáku vydržali ten nápor a nepopadali na hlavy vonku baviacej sa menšiny. Ožil aj minimal stage a tanečníci sa v maličkej izbietke takmer tlačili. Zrazu všetko šlo tak ako to má na party byť. Ľudia sa bavili pri kvalitnej muzike, DJ´s sa za pultmi striedali a tancovalo sa až do skorých ranných hodín.

Teraz sa však vrátim k zahovorenej myšlienke zo začiatku. Rozumieť sa niečomu ako hus pivu. Bola to prvá vec, čo ma napadla, keď som sa dozvedel, že by mal z mojej hlavy vzniknúť článok na túto tému. Cenco & Dykman, 2x stage DnBMinimal: zlomený beat: CENCO & DYKMAN(codered), Pepek, Peszek, Kryton, Maco, rovný beat: M.Owitsch, Deeds, The_And, Ondrey. Pojmy a mená mnohým určite dobre známe. A ja, deviant elektronickej scény, ktorý ani netuší, čo to skratka dnb vlastne znamená, mám o tom písať. Existuje iba jediná cesta. Jednoducho treba odhodiť zábrany, prestať myslieť na veci zaužívané každý víkend a byť otvorený novým veciam. Kadejaké oldies, diskotékové odrhovačky, karaoke. To všetko by sa zrazu zdalo byť nudné, ak by v Senici, v čo i len jedinom podniku, bola atmosféra piatkového večera. Preto si myslím, že by mal Sebass v Senici zostať čo najdlhšie a želám organizátorom pevné nervy a veľa síl pri organizácii jeho ďalších pokračovaní.

Autor a foto: Tomáš Gál

Share

Tags: kunov, Sebass